Wifi internet do vrecka mi pomohol v štarte do života

Odkedy som skončila vysokú školu, mám pocit, že povinností mám oveľa viac než počas štúdia. Behanie po úradoch, posielanie životopisov do firiem, zháňanie nového bývania, nakupovanie serióznej garderóby... Najradšej by som sa vrátila nazad do školských lavíc, kedy jedinou mojou starosťou boli skriptá, kino, diskotéky a s kým zájsť večer na kávu. Našťastie som vyskúšala wifi internet do vrecka a ten mi dosť uľahčil život.

Jednou  z ďalších vecí, nad ktorou som musela popremýšľať, bola kúpa novej elektroniky – konkrétne stolného počítača, notebooku a mobilného telefónu. Tie pôvodné mi síce bohato postačili v škole, no za tých päť rokov technika pokročila a keď nechcem zaostať, musím sa prispôsobiť. Zašla som teda do predajne a o chvíľu som už kráčala domov s tromi krabicami.

Nový začiatok si žiada nové technické vybavenie

Po ich rozbalení som sa kochala novučičkými technickými hračkami, no pocit šťastia ma rýchlo prešiel... Hneď po tom, čo som si uvedomila, že bez poriadneho internetového pripojenia mi je to všetko celkom na nič.

Začala som nasledujúce dni rozmýšľať, ktorý mobilný operátor by mi ponúkol presne to, čo potrebujem. Moja predstava bola, keďže som celý deň neustále niekde inde, aby som mohla byť pripojená dvadsaťštyri hodín v kuse, bez akéhokoľvek obmedzenia.

Nakoniec som vylúčila kombináciu pevného internetu a internetu do mobilu. Povedala som si, že načo ja budem platiť dvakrát za to isté, keď môžem mať jedno a to využívať vo všetkých mojich zariadeniach? A podľa toho, čo písali, bude jedno, kde sa momentálne nachádzam.

Celý nasledujúci týždeň som preto chodila po predajniach, surfovala na internete, debatovala s kamarátkami. K ničomu som sa ale nedopracovala. Všade mi totiž ponúkali nejaké balíky, ktoré som ani nepotrebovala a poviem vám, mala som problém sa vyznať v tom, čo mi predajcovia hovorili. Samé zložité nezmysly.

Až raz, keď som unavená kráčala domov, všimla som si reklamný letáčik pohodený pri poštových stránkach. Malý, nenápadný. No čo, povedala som si, zdvihnem ho zo zeme a doma hodím do koša. Ako som tak stúpala výťahom s letáčikom v ruke, zrazu som zistila, že je na ňom reklama na internetové pripojenie.

Šťastie veľakrát  prichádza až nakoniec

Všade bledomodrá farba a medzi ňou avízo na wifi internet do vrecka. Žeby sa na mňa konečne usmialo šťastie? No uvidíme. Spomínaný mobilný operátor ponúkal internet do mobilu formou mesačného paušálu. S cenou 12 EUR vraj môžem presurfovať 300 GB a v sieti obchodného partnera 1 GB.

Prenosovú rýchlosť udávali na 50 pri downloade a 10 pri uploade. To je, si myslím, pre mňa bohato dostačujúce. V prípade hlasovej služby si účtoval operátor 4 centy za jednu minútu a to isté si pýtal aj za poslanie jednej SMS správy.

Nebolo mi dvakrát treba. Hneď na druhý deň som sa vybrala do predajne a nechala si vysvetliť dopodrobna všetky detaily, nech v nich mám jasno. O pol hodinu, kedy sme prebrali s pracovníkom predajne skutočne všetko okolo internetového pripojenia, som bola pevne rozhodnutá.

Už som chcela podpísať potrebné dokumenty, no v tom mi padol do oka ešte jeden paušál. Práve ten, ktorý bol síce tiež na reklamnom letáku, ale v návale eufórie som ho odignorovala. Opýtala som sa predavača, aby mi ho objasnil – nech mám, tak povediac, dušu na mieste.

S routerom vo vrecku sa budem cítim vždy online

Vďaka bohu, že som sa neulakomila na ten prvý paušál. Tento mal oproti nemu navyše k dispozícii mobilný router (smerovač), čo je technické zariadenie umožňujúce zlepšiť prijímanie internetového signálu v každom kúte Slovenska.

Navyše umožňuje pripojenie viacerých zariadení, čo je zvlášť pre mňa mimoriadne výhodné. Stačí si ho dať iba niekde v ich blízkosti, napríklad do vrecka košele, bundy, do kabelky, športového ruksaku. No skrátka tak, aby bol vždy poruke. No a zariadenia v jeho blízkosti môžu veselo frčať.

Nemusím nič meniť, prepájať, naťahovať sa s káblami, absolútne nič. Skrátka a dobre, predavač mi vysvetlil, že s jednou SIM kartou a routerom obslúžim niekoľko svojich zariadení nech som kde som.